Farbosleposť odborne nazývame daltonizmus. Je to ochorenie, ktoré spôsobuje obmedzené alebo žiadne vnímanie farieb, konkrétne červenej, zelenej alebo modrej.
Takáto porucha má v drvivej väčšine genetický pôvod a podľa poškodenia rozoznávame tieto typy:
A) Dichromania – pacient dokáže rozlíšiť iba dve základné farby
-
- Protanopia – oslabenie červeného pigmentu,
- Deuteronómia – oslabenie zeleného pigmentu,
- Tritanopia – oslabenie modrého pigmentu.
Ak je vnímanie jednej farby spektra znížené, ale neabsentuje, tento stav sa nazýva abnormálny trichromatický. Ak však dochádza k úplnej absencii vnímania farieb, táto porucha sa nazýva:
B) Achromatopsia – všetky farby vidíme len ako odtiene šedej, bielej a čiernej.
Vo všeobecnosti pacienti s daltonizmom udávajú, že ich porucha nie je pre nich zásadná, keďže sa prevažne s touto poruchou už narodili a nevedia, ako vidia farby zdraví ľudia. A jedno svedectvo nám priniesol aj Michal Paulov.
Ako nás vidí daltonik
Michal má najslabší defekt daltonizmu, no veci vidí úplne inak, ako ľudia s bežným videním farieb.Vo všeobecnosti sme všetci v jeho vnímaní veľmi bledí, takmer ako albíni, keďže nerozoznáva červenú farbu. Až keď sa ľudia bavia o tom, na akej dovolenke práve boli, uvedomí si, že je to opálenie, čo sa mu na nich zdalo trochu iné.
Ako ste na to prišli, že máte problém s videním niektorých farieb?
Až pri nástupe do základnej školy. Všimla si to učiteľka v prvej triede podľa obrázkov, ktoré boli pre mňa nové. Keďže farby na nich som nevedel identifikovať, bolo zrejmé, že ich neviem rozoznať kvôli tomu, že mi nebolo povedané, na aké farby sa pozerám.
Ako ste teda ako dieťa dokázali rozlíšiť, o akej farbe hovoria napríklad rodičia?
Stalo sa to pre mňa prirodzené, ako vidím farby – kategorizoval som ich podľa odtieňa hnedej. Istý odtieň je podľa vášho vnímania zelená a iný zasa modrá farba. Rozdiel medzi daltonikom a klasicky vidiacim človekom je v tom, že vnímanie farieb je podľa jedného u toho druhého jednoducho skreslené.
Môže byť farbosleposť problém?
Vnímali ste niekedy tento defekt ako obmedzujúci?
Napriek tomu, že zelenú farbu na semafóre vidím ako bielu, napríklad očakávaný problém so semafórom nemám. Farby na ňom vnímam ako poradie, okrem noci. Vie to byť komplikácia, keď nevidím na poradie. Oficiálne šofér môže byť farboslepý, dôležité je, že si vie odsledovať poradie svetiel, keďže červená a oranžová sú si podobné.
Keď ste načali tému s dopravou – môže byť farbosleposť nebezpečná?
Určite sa nájdu prípady, aj aj takú mám. Napríklad v Čilskej Patagónii majú značenie turistických chodníkov len ako fliačky namiesto takých značiek, aké máme tu na Slovensku. Ľahko zídete z bezpečného chodníka na cestu prírodných nástrah. Až keď som pol hodiny šliapal chodníčkom,na ktorom som počas cesty minul lebku pumy nastoknutú na kole a križovatku cestičiek, kde nebolo jedinej stopy, tak som si uvedomil, že som musel stratiť značku. Samozrejme – v národnom parku nie je signál, a tak sa tam stratiť neoplatí. Vtedy to naozaj môže byť nebezpečné, keď vám farba splynie.
Aj s pár farbami môže byť zábava
Určite sa Vám okrem takýchto situácií prihodilo aj niečo vtipné. Možno niečo absurdné?
Obľúbeným sa stal môj príbeh s obchodom v USA. Mal som zálusk na krásnu svetlomodrú košeľu, keď mi pri platení predavačka komentuje môj nákup so slovami, „Funky farby!“ Nejak obzvlášť som sa nad tým komentárom nezamýšľal, pokiaľ som neprišiel do kancelárie a kolegovia mi pochválili ružovo-fialové pásiky… Priateľka ma radšej už neposiela na nákup zeleniny – niekedy je naozaj veľmi náročné odhadnúť jej čerstvosť, pri banánoch je to priam nemožné. A napríklad – až po 27 rokoch som zistil, že mrkva je oranžová a nie červená, čo ma skutočne zaskočilo.
Vyberá Vám po skúsenosti s košeľou niekedy oblečenie radšej priateľka?
Samozrejme! Niekedy mi odporučí, čo si vziať. Avšak farby vidím inak a keď sa nepáčia mne, hoci reálne vyzerajú pekne, nevezmem si to. Som vcelku voľnomyšlienkársky typ a často si zachovám svoj vlastný výber 🙂 Neštítim sa rôznych tvarov, tobôž farieb!
Keď ich zrazu vidíte všetky
Mávate niekedy nutkanie vedieť, aké je to vidieť všetky farby?
Občas sa mi stane, že ostatným trochu závidím, ale nie je to niečo, čo by malo definovať moju osobnosť. Sú to však momenty, kedy by sa nemalo prešvihnúť vidieť farby v širokom spektre – takými sú cestovanie, keď je vonku slnko, jeseň, vtedy by som plnohodnotné videnie určite ocenil.
Vyskúšali ste aj okuliare na korekciu farebného videnia? Aký to bol pocit?
Mal som 28 rokov, keď som vyskúšal okuliare na rozoznávanie všetkých farieb. Očakával som doslova preplácanie farbami, ale nebolo to tak. Farieb bolo síce viac, ale my farboslepí si nevieme predstaviť život vo farbách plne vidiacich. Najprv to teda bolo samozrejme fascinujúce, nakoniec ma však prekvapili len svetlá na semafóre.
Som som zvyknutý žiť v obmedzenom vnímaní farieb, ale aj na okuliare na úpravu farebného videnia by som si zvykol. Pre mozog je to prirodzené. Prirovnal by som to k polarizovaným okuliarom – zrazu vidíte nádherné mraky, rozdiel si všimnete, až keď to viete porovnať.
Nevýhoda výhodou
Veríme, že ste sa aspoň raz cítili aj výnimočne?
Ale isteže! Aj na daltonizmus som zbalil svoju priateľku Paťku!
Máte k dispozícii nejaké ukážky toho, ako vidíte?
Tak, ako Michal, daltonizmus má aj jeho brat a strýkovia. V jeho prípade je daltonizmus podmienený geneticky, hoci aj zdravá matka môže preniesť ochorenie na potomstvo. On sám to nemal doma nikdy ťažké a naopak, majú z toho zábavu. Vidieť len pár farieb nie je bremeno, je to výnimočnosť :).
Viac sa o daltonizme dočítate na našom blogu tu.
