Myopia je odborný názov pre krátkozrakosť. Je to očná vada, kedy pacient zreteľne vidí blízke predmety, ale vzdialené objekty sú preňho rozmazané. Táto porucha je pomerne rozšírená, podľa American Academy of Ophtalmology ju má už takmer každý druhý člen ľudskej populácie. Častokrát býva rozpoznaná v neskoršom štádiu, keďže rozmazané nebývajú všetky predmety, na ktoré sa nositeľ tejto vady pozerá. Koriguje sa okuliarmi, kontaktnými šošovkami alebo chirurgickým zákrokom.
Rozmazané videnie je spôsobené väčšou dĺžkou oka spredu dozadu ako býva pri bežnom oku. Vyskytuje sa vtedy, keď tvar oka – alebo tvar určitých častí oka – spôsobuje nepresné ohýbanie (lámanie) svetelných lúčov, keď je rohovka príliš strmo zakrivená. Svetelné lúče, ktoré by mali byť zamerané na nervové tkanivá v zadnej časti oka (sietnica), sú zaostrené pred sietnicou.
Krátkozrakosť sa zvyčajne vyvíja v detstve a dospievaní a zvyčajne sa stáva stabilnejšou medzi 20. a 40. rokom života. Potvrdiť ju môže už základné očné vyšetrenie. Je dôležité venovať tejto očnej chybe náležitú pozornosť, pretože môže zvýšiť riziko vzniku neskorších očných problémy, ako je katarakta (šedý zákal), glaukóm alebo odlúčenie sietnice.
Aktuálna situácia
Krátkozrakosť je jednou z najčastejších očných porúch na svete. Akby sme šli do konkrétnych oblastí, v Európe a Spojených štátoch je asi 30 % až 40 % dospelých krátkozrakých. V niekoľkých krajinách východnej Ázie je to však až 80 % alebo viac dospelých. Vedci odhadujú, že do roku 2050 bude krátkozrakosť trpieť už polovica svetovej populácie.2
Iné štúdie ukazujú, že v prípade detí je krátkozrakosť čoraz bežnejšia. Aj keď neexistuje žiadna dokázaná priama súvislosť, výskumy naznačujú, že deti, ktoré trávia viac času vo vnútri vykonávaním aktivít na blízko (práca s počítačom, videohry a čítanie),bývajú častejšie krátkozraké ako tie, ktoré trávia viac času vonku.1
Momentálne sa v medicíne stále hľadajú spôsoby, ako spomaliť postup krátkozrakosti u detí. Zatiaľ čo ju nemožno zvrátiť, cieľom nastavenej liečby je zabrániť jej zhoršeniu, aby sa ochránilo zdravie očí dieťaťa v budúcnosti, a to i napriek tomu, že stále musí nosiť okuliare alebo kontaktné šošovky.
Symptómy
Príznaky krátkozrakosti môžu zahŕňať:
- Rozmazané videnie pri pohľade na vzdialené predmety,
- Potrebu prižmúriť, aby ste jasne videli,
- Bolesti hlavy,
- Namáhanie očí,
- Nadmerné žmurkanie,
- Časté pretieranie očí,
- Sedenie blízko televízora,
- Problémy s čítaním ulíc alebo značiek v obchode,
- Rozmazané videnie pri slabom svetle (jazde v noci),
- Deti môžu mať problém vidieť veci na bielych tabuliach alebo projekciách v triede.
Myopia u detí
Nanešťastie, krátkozrakosť býva často dedičná. Ak vám bola diagnostikovaná krátkozrakosť, je dôležité pravidelne navštevovať vašim potomkom kontrolovať zrak, aby sa prípadná dedičnosť potvrdila v čo najskoršom štádiu. Pozor treba dávať na príznaky, ako sú bolesti hlavy, približovanie sa k objektom pri čítaní či únava z namáhania očí. Keď sa myopia potvrdí, zhoršovať sa môže až do veku zhruba dvadsať rokov. Pomôcť prevencii môže značne častejší pobyt v prírode.
Príčiny krátkozrakosti
Nikto zatiaľ nepozná presné príčiny krátkozrakosti. Spravidla sa spája s genetikou, ale svoju úlohu môže zohrať aj staré známe „neseď blízko pred telkou“. V dnešnej dobe už bohužiaľ pomerne bežne dlhé hodiny pozerania na monitory počítačov alebo čítanie pri slabom osvetlení do veľkej miery namáhajú oči.
K problémom s myopiou dochádza, ak sa svetlo vstupujúce do očí zaostruje pred sietnicou, nie na nej, ako by to bolo v prípade, keď oko funguje normálne (zaostrovanie za sietnicou je ďalekozrakosť).
Najčastejšou príčinou detskej krátkozrakosti je už spomenuté predĺženie oka spredu dozadu, ktoré pri progresívnej krátkozrakosti pokračuje. Sietnica a ďalšie jemné tkanivá v očiach sa postupom času natiahnu a stenčia. Ak sa myopia nepodchytí, môže postupovať až k nezvratnej strate zraku, či dokonca slepote.
Možnosti prevencie
Až o 30% je možné zníženie je riziko výskytu krátkozrakosti u dieťaťa, ktoré týždenne cez deň trávi vonku 14 hodín, nižšie približne o 30 %.6 - V prípade pacientov s postupujúcou krátkozrakosťou môžu okuliare s bifokálnymi alebo progresívnymi šošovkami znížiť postupujúcu krátkozrakosť o 38 – 47 %.
- V prípade využitia ortokeratologických (orto-k, tvrdých šošoviek na noc) možno predĺženie osi spomaliť v priemere o 45 %.
- Zatiaľ nie bežne komerčne dostupnou možnosťou sú mäkké jednodňové jednorazové šošovky s dvojitým ohniskom, vďaka ktorým možno dosiahnuť až 50-percentnú redukciu predĺženia osi.
- Znova – najlepšia vec, ktorú môžete urobiť s progresiou krátkozrakosti, je znížiť riziko vzniku krátkozrakosti u vášho dieťaťa trávením viac času vonku.
- Zabezpečte, aby deti mali každý deň 90 minút slnečného svetla vonku.
- Naučte deti pravidlo (aspoň) 20 (sekúnd) – (pozerať do vzdialenosti) 20 (stôp, cca 6metrov) – (každých) 20 (minút) a povzbudzujte ich, aby ho často používali vždy, keď robia aktivity blízko očí.
- Každoročné očné vyšetrenia sú nevyhnutnosťou pri deťoch s myopiou.
- Všetky deti by mali absolvovať očné vyšetrenie, aj keď nemajú žiadne príznaky problémov so zrakom. Prvé by sa malo vykonať vo veku od 6 mesiacov do 12 mesiacov. Ďalšiu skúšku by mali absolvovať vo veku od 3 do 5 rokov, následne ročné kontroly až do dospelosti.
- Školy alebo komunitné centrá často ponúkajú skríningy zraku = testy na kontrolu problémov so zrakom. Skríningový test môže vykonať pediater, oftalmológ, optometrista alebo iný vyškolený poskytovateľ.
Americká akadémia oftalmológie odporúča, aby zdraví dospelí bez známych problémov so zrakom alebo očným ochorením absolvovali kompletné očné vyšetrenie:
- Aspoň raz vo veku 20 až 29 rokov
- Aspoň dvakrát vo veku 30 až 39 rokov
- Každé 2 až 4 roky od 40 do 54 rokov
- Každý 1 až 3 roky od 55 do 64 rokov
- Každý 1 až 2 roky po dosiahnutí veku 65 rokov
V prípade cukrovky, rodinnej anamnézy, vysokého krvného tlaku alebo rizík srdcových alebo cievnych ochorení sú pravdepodobne potrebné pravidelnejšie očné vyšetrenia. To platí aj v prípade, ak už máte dioptrické okuliare alebo kontaktné šošovky, alebo ak ste podstúpili operáciu na korekciu zraku. Váš poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo očný špecialista vám odporučí, ako často absolvovať vyšetrenie.
Klasifikácia závažnosti krátkozrakosti
Krátkozrakosť – ako všetky refrakčné chyby – sa meria v optických jednotkách nazývaných dioptrie (D). Šošovkám, ktoré korigujú krátkozrakosť, predchádza znamienko mínus (-) a zvyčajne sa merajú v krokoch po 0,25 D.
Závažnosť krátkozrakosti sa často kategorizuje takto:
- Nízka krátkozrakosť: -0,50 D až -5,75 D
- Vysoká krátkozrakosť: -6,00 D a viac
Akýkoľvek stupeň krátkozrakosti môže zvýšiť riziko vážnejších komplikácií so zrakom neskôr v živote. Ich pravdepodobnosť sa však s progresiou krátkozrakosti ešte zvyšuje.
Problémy s očami súvisiace s krátkozrakosťou
Myopická makulopatia
– akýkoľvek stupeň krátkozrakosti prináša 100-krát vyššie riziko jej vzniku, ľudia s vysokou krátkozrakosťou majú viac ako 800-krát vyššie riziko.
Šedý zákal
– výrazne sa zvyšuje práve u pacientov s krátkozrakosťou, obzvlášť sa vyskytuje zadný subkapsulárny katarakt. Ľudia s vysokou krátkozrakosťou podliehajú tendencii skoršieho a dvakrát častejšieho vzniku kataraktu.
Glaukóm
– krátkozrakosť zdvojnásobuje pravdepodobnosť vzniku tejto vady v porovnaní s absenciou krátkozrakosti, vysoká dokonca ztrojnásobuje.
Odlúčenie sietnice
– oproti zdravým jedincom je až trojnásobne vyššie riziko jej vzniku, ktoré sa zvyšuje s progresiou krátkozrakosti. Jedna štúdia zistila, že takmer 55 % oddelení sietnice nespôsobených traumou je spôsobených krátkozrakosťou.2
Liečba myopie
Vo všeobecnosti je korekcia krátkozrakosti možná troma spôsobmi:
- Okuliare na krátkozrakosť – pri veku nad 40 rokov bývajú vhodné multifokálne šošovky, ktoré umožňujú lepšie videnie vzdialených i blízkych objektov.
- Kontaktné šošovky – obľúbená alternatíva najmä pri aktívnom životnom štýle alebo preferencii nad okuliarmi.
- Refrakčná chirurgia = operácia – LASIK laser pretvorí vašu rohovku tak, aby sa svetlo vstupujúce do očí zaostrovalo tak, ako treba. Táto alternatíva však nie je automaticky vhodná pre každého a tiež ju mnohé poisťovne nehradia, pretože je považovaná za kozmetický zákrok.
Liečba progradujúcej myopie u detí je novinkou v našom portfóliu – tejto vade sa venujú len veľké kliniky a Lens Optik de Rossi je len tretím centrom na Slovensku vyškoleným na túto oblasť. Ide o krátkozraskosť s narastajúcou odchýlkou od útleho veku.
Pri progradujúcej myopii sa vieme zamerať na 3 terapie:
- liečba tvrdou kontaktnou šošovkou – odborne sa nazýva ortokeratológia – na noc sa nasadzuje tvrdá kontaktná šošovka, avšak cez deň nie sú potrebné ani len okuliare (náš obrázok aplikácie KŠ)
Táto „multifokálna“ kontaktná šošovka má rôzne oblasti zaostrenia a nosia ju deti vo veku 6-12 rokov. Laicky si ju môžeme predstaviť ako terč s viacerými kruhmi – stred šošovky koriguje rozmazané videnie na diaľku a vonkajšie časti rozostrujú periférne (bočné) videnie dieťaťa. Predpokladá sa totiž, že rozmazané bočné videnie spomaľuje rast očí a obmedzuje krátkozrakosť.1
- liečba mäkkou kontaktnou šošovkou – pacient nosí cez deň špeciálnu mäkkú kontaktnú šošovku, kde v strede sa nachádza potrebná dioptria a po bokoch nižšia. V našej ponuke máme šošovky MiSight od firmy Cooper Vision.
- liečba okuliarovou šošovkou – pokiaľ pacient nechce alebo nemôže nosiť šošovky, v ponuke máme špeciálne dioptrické šošovky MyCon od firmy Rodenstock.
Bežné jednoohniskové okuliarové šošovky síce korigujú myopiu a poskytujú ostré videnie, avšak na periférii lúče dopadajú na sietnicu a predlžovanie očí nekontrolujú. Šošovky MyCon okrem korekcie myopie lámu svetlo tak, aby na periférii dopadalo pred sietnicu, a tým spôsobovali spomalenie predlžovanie oka, čo je u deti zásadné pre udržanie ostrého videnia. Tým sa progresia spomaľuje.
Pre maloletých pacientov môže byť, prirodzene, nosenie kontaktných šošoviek problematické. Preto treba dôkladne zhodnotiť schopnosť každého dieťatka dodržiavať správnu hygienu a pokyny na nosenie šošoviek, aby sa predišlo infekcii rohovky.
Okrem týchto troch terapií sú známe aj očné kvapky s nízkou dávkou látky zvanej atropín. Ak sa atropínové očné kvapky podávajú deťom v malých množstvách počas 2 až 3 rokov, môžu spomaliť progresiu krátkozrakosti. Používajú sa u detí vo veku od 5 do 18 rokov, každý večer pred spaním. Vedľajšie účinky kvapiek atropínu v nízkych dávkach môžu zahŕňať sčervenanie alebo svrbenie okolo oka.2
Ortokeratológia
Alebo aj OrthoK je proces zmeny zakrivenia rohovky pomocou špeciálne navrhnutých tvrdých kontaktných šošoviek priepustných pre plyny (GP), ktoré sa nosia počas spánku. V oblasti očnej starostlivosti je unikátny tým, že pacienti po vybratí šošovky pociťujú zlepšenie videnia a že šošovka sa nepoužíva počas bdenia. Vyžaduje si však naďalej nepretržitú liečbu, monitorovanie a starostlivosť.
Ortho-K šošovky sploštia rohovku počas spánku a nasledujúci deň svetlo prechádzajúce cez upravenú rohovku dopadá presne na sietnicu, vďaka čomu sú vzdialené obrazy jasnejšie. Nosenie týchto šošoviek však zlepšuje videnie len na krátky čas, pri ukončení ich nosenia sa rohovka pomaly vráti do normálneho tvaru a krátkozrakosť sa obnoví. Určité trvalé zníženie progresie krátkozrakosti je však pri nich badateľné.
V porovnaní s bežnými kontaktnými šošovkami sa ťažšie nasadzujú a je potrebných viac kontrolných návštev u lekára.
Včasná diagnostika myopie má význam najmä preto, že ak je už v útlom veku vysoká, v neskoršom veku môže dôjsť ešte k jej zhoršeniu. Uistite sa, že vaše dieťa trávi viac času vo vonkajšom prostredí. Obmedzte čas používania počítača alebo iných digitálnych zariadení. Vyvážením času stráveného pred obrazovkou s časom vonku totiž môžete pomôcť obmedziť postup krátkozrakosti vášho dieťaťa a chrániť jeho zrak aj do budúcnosti.
Zdroje:
- Myopia Control in Children – American Academy of Ophthalmology (aao.org)
- Why Progressive Myopia Is a Concern for Children and Adults (allaboutvision.com)
- Contemporary Orthok 2019
- Produktové materiály firmy Rodenstock
- Rose KA, Morgan IG, Ip J, et al. Outdoor activity reduces the prevalence of myopia in children. (Aktivity vonku znižujú prevalenciu krátkozrakosti u detí.) Ophthalmology. 2008;115(8):1279-1285.)
